„Treba sa dať pokrstiť?“
Vedeli ste, že Ježišovi rodičia nedali svojho syna po narodení pokrstiť? Ježiš v svojom učení tiež nikdy krst s narodením dieťaťa nespájal a požiadavku na krst detí nenájdeme na žiadnom mieste v evanjeliách ani ostatných knihách Nového Zákona. Čo potom Ježiš od svojich stúpencov žiadal, ak im povedal „učte všetky národy a krstite ich?“ Čo je vlastne krst?
Tento výraz je do slovenčiny preložený z gréckeho „baptisma“ a znamená ponorenie do vody. Ján Krstiteľ vykonával svoj krst v rieke Jordán a to konkrétne v Enone, blízko Salima. Prečo tam? Apoštol Ján to vysvetľuje stručne: „lebo tam bolo veľa vody“. Ježiš, po svojom krste tiež „vystúpil z vôd“, rieky Jordán. Prví kresťania neskôr pre krst novoobrátených učeníkov budovali na miestach svojho zhromažďovania „baptistériá“, čo nebolo nič iné ako bazény, dostatočne veľké pre ponorenie dospelého človeka. Prečo nasledovníci Ježiša Krista nekrstili a ani dodnes by nemali krstiť deti?
Lebo ich Boh je Bohom práva a ten vždy vyžaduje, aby významné vzťahy mali právny podklad. (Viď správa o prvom manželstve, zmluvy s patriarchami, neskôr s izraelským národom a jeho kráľmi, zmluva s Ježišom a tiež Ježiša s apoštolmi….) Nikdy neboli účastníkmi zmluvných vzťahov s Bohom deti. Krst je veľmi významným právnym aktom, ktorým sa človek oddáva Bohu, aby konal v jeho službách. Deti majú z neho úžitok prostredníctvom svojich pokrstených rodičov (1. list do Korintu, 7. kapitola, verše 12 až 14). Služby akéhokoľvek „krstného otca“ nie sú potrebné. Ježiš aj sväté písma zaväzujú k plnej zodpovednosti za svoje dieťa iba rodičov, a to až do času kým sa dieťa samo nestane spôsobilým na prevzatie osobnej zodpovednosti.
Krst sám osebe tiež nevedie k odpusteniu hriechov. Je výsledkom viacerých krokov. Ako citujeme o niekoľko riadkov vyššie, najprv je to učenie všetkého čo prikázal Ježiš. To umožňuje porozumenie všetkého, čo od nás Boh vyžaduje. Ak to uznáme, zistíme, že treba zmeniť naše zmýšľanie a konanie, podriadiť ich Božej vôli. Ak to realizujeme, znamená to naše obrátenie sa a to už bohato umožňuje, aby nám Boh odpustil hriechy predchádzajúceho života. Apoštol Peter vyzýval židov v Jeruzaleme týmito slovami: „Kajajte sa teda; obráťte sa, aby sa zotreli vaše hriechy“. Potom má krst, ako verejný akt začiatku zmluvného vzťahu s Bohom svoje oprávnenie a Boh ho môže uznať.
Krst – je to iba medzi Bohom a mnou. Ale Ježiš má do toho čo povedať. Ako ho počúvam?